Zážitky z Invexu, alebo wtf?

Ano, je to tu, rozhodol som sa zasa raz zvýšiť úroveň tohoto webu svojím článkom. Tento článok sa bude snažiť sprostredkovať čitateľom dojmy z výstavy konajúcej sa na BVV a pritom pôsobiť ako seriózne oboch jeho dielo autorov. Inak povedané začína sa nudné rozprávanie o nedávnom zážitku s AMD, alebo čo robí Macko Pusík?Rok čo rok sa na výstavisku v Brne konajú dve z najväčších výstav v strednej Európe, týkajúce sa oblasti IT a digitálnej zábavy. Invex a zároveň aj Digitex. Z histórie možno prezradiť, že ročník Invexu je označený číslom 17 a Digitex je o 14 rokov mladší, teda sa konal jeho tretí ročník. Ja (Scorp) a On (nmanjofo - ďalej len Jofo) sme sa na Invex vybrali prvýkrát v živote, plní očakávaní a zároveň aj strachu a rešpektu pred monštróznosťou výstaviska a výškou vstupného, ktoré v odborné dni činilo rovných 500Kč na osobu a žiadny ISIC by nám nepomohol dostať sa dnu lacnejšie.

Začalo to celé ráno, o 9.30, keď som sa, žerúc po ceste na raňajky čokoládu, vybral na námestie, kde ma čakal Jofo. Samozrejme, že sme sa našli a električka nám odišla pred nosom. Šli sme teda na výstavisko vzdialené 300 metrov pešo. Počas tejto ukrutne dlhej a strastiplnej cesty sme zistili, že sme naozaj poriadni ******, pretože sme sa dokázali stratiť. Od správnej cesty k výstavisku nás delil takmer meter vysoký, labilný plotík a 5 poschodový panelák. Tak sme si zanadávali a plotík poslušne obišli, pričom nás skoro prešla ďalšia električka mieriaca na výstavisko.

Vstup na výstavisko s našimi lacno pozháňanými vstupenkami bol bezproblémový a dobrodružstvo sa mohlo začať. Prvá vec, ktorá nám udrela do očí, bol veľký modrý nápis WC. Ja, zvyčajne úplne hotový zo všetkého modrého som zamierol rovno do stredu kolosu, aby sme sa rozhodli, kam sa rozhodneme ísť. Po rýchlej prehliadke časti terénu kapitán výpravy Jofo zhodnotil, že by sme mali ísť do pavilónu A. Následne nato však desiatnik Scorp zhodnotil, že Jofo je slepý ***** a v pavilóne A je kotolňa. Samozrejme, že nebola, ale na obranu vygumovaného desiatnika treba povedať, že to tak vyzeralo. Nakoniec sme na to šli logicky a rozhodli sa navštiviť všetky pavilóny zaradom.

Ako prvý nám za obeť padol pavilón D, pavilón všetkých gejmerov, huslistov, milovníkov Wii a ľudí známych ako progejmeri, o ktorých padlo z mojej klávesnice už nemálo nepekných slov. Pre istotu pridám k poznatkom o správaní v realite aj nový poznatok týkajúci sa výzoru, ktorý sme spozorovali práve v pavilóne D. Progejmer je postavou anorektik, alebo zápasník sumo. Nič medzi neexistuje, doterajšie pozorovania ukazujú, že postava podobná homo sapiens sapiens je geneticky neprípustná. Ako alternatíva sa ale javí stavba tela blízka druhu homo erectus. Je veľmi pravdepodobné, že v mozgu sa pri hraní "progejmerských hier" uvoľňuje obrovské množstvo "gejmer" hormónov, ktoré tento fenomén spôsobujú. Keď k tomu pridáme vedecký fakt, že pri prílišnom používaní len dvoch prstov pravej ruky ostatné prsty zakrpatievajú, dostávame sa k ďalšiemu zaujímavému javu v radoch "pro" a tým je zväčšený ukazovák pravej ruky. U niektorých jedincov sme pozorovali zaujímavý psychický prejav zníženej schopnosti komunikovať v realite s ľuďmi, tj. otvorené ústa pri prílišnej koncentrácii, prípadne aj mierne slintanie, v prírode bežne pozorovateľné u psov. Výzor dopĺňajú neodmysliteľné slúchadlá, ktoré sú v lepšom prípade zavesené na krku a dotyčný je schopný komunikovať s okolím, v ideálnom prípade sa dokáže sám vybrať hľadať si potravu. V horšom, našťastie však ojedinelom prípade, sú slúchadlá prirastené k ušiam a kancelárske kreslo dokonale kopíruje každý detail zadku, povedané neľudsky, dotyčný má problémy s chôdzou a s kancelárskym kreslom dokáže zažit jedinečné, v dejinách zatiaľ neopísané spojenie, keď sa chrbtica zrastie s operadlom a riť so sedacou časťou kresla. V priebehu dňa sme zistili ďalšie zaujímavé skutočnosti týkajúcu sa slovného prejavu, ktoré budú popísané neskôr. Avšak naspäť k našim vzrušujúcim zážitkom v pavilóne D, kde sme okamžite po vstupe nadviazali očný kontakt s akousi kartovou hrou, našej civilizácii civilizovaných civilistov neznámou a po zhliadnutí virtuálnych súbojov strašidelných príšeriek sme ľutovali, že sme nezostali medzi ľuďmi.

Po zbabelom úteku po štyroch schodoch nahor sme sa dostali do raja pre všetkých, čo radi trávia voľný čas rozbíjaním áut a vraždením zombíkov, keď už nie v realite, tak aspoň na 24" monitore. 8ks Wii bolo neodolateľným lákadlom pre všetkých Japoncov a mladých ľudí, čo sa cítili dosť japonskí na to, aby predviedli show s ovládačom Wii v ruke. Pohľad na hráča je naozaj srandovný, nebudem to porovnávať s ničím, keďže sa Wii zapáčilo aj mne a nepriznám, že som pri hraní tenisu vyzeral ako cyklista rehabilitujúci sa z nehody s Aviou. Zaujímavé bolo, že nikto sa nechcel na Wii hrať SuperMaria, takže jedine táto konzola bola voľná. Toto len dokazuje skazenosť dnešnej mládeže a zvyšujúci sa dopyt po porne v HD kvalite, točenom v ten pravý čas, a ďalších krvavých vecí v hernej podobe. Jofa dostal pohľad na stánok AMD a už to bolo, neodolal a nechal sa zvábiť na obrovskú telku s Bioshockom. AMD ho dostalo na svoj koberec, ale na správnu pôdu ho zas dostal neďaleký stánok s Crysis behajúcom na tom jedinom správnom procesore, Q6600. Stánok Crysis bol dokonca vykurovaný, čo padlo v studenom jesennom počasí každému modro uvažujúcemu človeku určite vhod. Intel si okrem zabezpečovania pohodlia svojich zákazníkov nenechal ujsť ani masáž zelených mozgov a výstavisko bolo plné reklamných stĺpov potvrdzujúcich úžasne vysoký výkon štvorjadra od Intelu. Značnú časť pavilónu D pokrýval "gejmerský kútik", kam sme sa odvážili priblížiť sa len natoľko, aby sme mohli dostatočne dôkladne pozorovať, skúmať a zapisovať už vyššie spomenuté prejavy a príznaky gemblerstva. Po neopakovateľnom zážitku s Crysis na polmetrovej uhlopriečke sme sa ešte úplne rozochvení posadili do neďalekého stánku, kde bola prezentovaná kvalita digitálneho videa na epizóde seriálu IT Crowd, ktorí už všetci prítomní dozaista neraz videli, len Jofo netušil o čo sa jedná. A zjavne ho parchanta tento kultový seriál ani nezaujímal, keďže sa venoval skúmaniu vedľajšieho stánku a nemohol ani za svet prísť na to, čo má spoločné energy drink za cca. 30Kč a Lexus za státisíce Kč. Čo...?

Naša ďalšia cesta mala viesť k nasledujúcemu pavilónu, ale upútalo nás auto s logom AMD. Jofo ho čím skôr zvečnil, lebo bolo nad mračnami smogu skryté slniečko jasnejšie, že modro rozmýšlajúci človek v kanadách nebude dlho odolávať pokušeniu kopnúť si do zelene označeného auta. Našťastie ma viac než škaredé a zlé auto lákal ďalší pavilón. Práve z neho vychádzala tlupa mladých ľuďí a jeden nadšene zareval, že to tam bolo úžasné. Bolo. Bol úplne prázdny, krása temnej prázdnoty nadovšetko. Tu sme pochopili, že výstavisko nebude zďaleka natrieskané technikou, ktorá na nás bude číhať na každom rohu, ale pôjdeme si ju pekne pohľadať. Tak sme hľadali, nemali sme v našich modrých mozgoch zaindexované žiadne info a naše TruBrite obrazmi hýčkané očká si nemohli všimnúť obrovský stĺp s plánom výstaviska. Keby bol s nami aspoň kamarát z lanparty, ktorému tam jeho GPS prezradilo, že je v Malackách. My sme GPS nemali a tak sme sa nevedomky dostali do Press centra, kde asi Jofo čakal viac ako SBS a časopis zadarmo, áno aj v odborný deň na návštevníkov číhali milé slečny s tonami papiera popísaného radami, čo robiť, keď neviete, ako zapnúť počítač. Ale je to pekné, keď človek vie, ako veci efektívne využiť. Zabalený v igelite ho používam pod notebook v prašnom prostredí.

Vybrali sme sa teda hľadať ďalší pavilón, kde by sa niečio mohlo diať, údajne mal byť označený F. Pri hľadaní sme si všimli zaujímavú vec. Na celej ceste dlhej pár stoviek metrov bola jediná žena, avšak desiatky mužov. Vysvetliť tento obrovský nepomer nedokázal Jofo dodnes. Z pohľadu prostého človeka so základnými znalosťami momentálne prebiehajúcich vedeckých, aj nevedeckých výskumov, ktorý sa na výstavisko dostal náhodou, nechtiac, alebo násilím je vysvetlenie jednoduché. Vedecký výskum na myšiach, neskôr zajacoch a najnovšie aj opiciach potvrdil, že ženské pohlavie inkliminuje viac k veciam pre život nepotrebným, ako nový kožuštek, alebo čistá, odblšená pokožka, zatiaľ čo pohlavie mužské zaujímajú v prvom rade veci pre život dôležité, predovšetkým jedlo, rozmnožovanie a všetko, čo funguje na elektrinu, pričom je ideálne ak to minimálne bliká, v najideálnejšom prípade je blikanie ovládané jedincom. Miesto, kde sa koncentruje jedlo a blikajúce veci a jeho vzhľad akokoľvek vylučuje prítomnosť obrovského množstva kožuchov, teda masovo priťahuje mužské pohlavie, zatiaľ čo ženské pohlavie blikajúce veci nezabalené v kožušteku odrádzajú.

Po chvíľke blúdenia sme našli aj pavilón, ktorý mal zaujať prezentáciami o digitálnej zábave. Celá digitálna zábava dnešnej doby, súdiac podľa obsahu pavilónu, je založená na písmenkách H a D. Privítala nás prezentácia DVD vs. Blue ray, zatiaľ čo na nás zo všetkých strán striehli ukážky vysielania vo vysokej digitálnej kvalite. To, že niektoré ukážky pripomínali pripojenie cez analóg, sme považovali za výborný nápad, ako ukázať návštevníkom drastický rozdiel medzi kvalitou videa analógového a digitálneho. Po prechádzke uličkou sme sa dostali na voľnejšie priestranstvo, kde sme sa mohli pozrieť konečne aj na iné veci ako full hd. Do očí už z diaľky udierala prezentácia Sony, samozrejme celá v duchu High Definition. Nikde sme nenašli ukážku hrania na PS3, jediné PS3, ktoré sme si na celej výstave všimli, prehrávalo film z Blue ray disku. Okrem toho bolo full hd všade, aj v aute, ako vidieť na fotkách. Zatiaľ čo Jofo sa bavil fotografovaním, ja som zhladával niečo krajšie na fotenie ako kufor auta s obrovskou telkou. Našiel som, dve hostesky AMD, samozrejme, že čiernovlasé, inak by som si AMD neobľúbil zo sekundy na sekundu. Ale skôr ako som sa spamätal z toho, že na výstave je aj niečo pekné, čo nie je z kovu, alebo plastu, už ich nebolo.

Naša cesta za slintaním na obraz v úžasnej kvalite pokračovala k stánku Sony, ktorý nebolo možné prehliadnuť najmä vďaka do očí bijúcej krásavici v červenom, s dokonale hladkým telom a neodolateľnými krivkami okorenenými neodolateľným pohľadom svetiel Fordu Mustang. Nejaké fotoaparáty automaticky fotiace pri úsmeve foteného, okrem iného geniálne aj pre ľudí so sklonmi k foteniu večne vysmiatych detí spoza plotu škôlky (na druhej strane táto technológia, a tým nemyslím techniku fotenia detí spoza plotu, len ťažko nájde uplatnenie v radoch kriminalistiky), rovnako ako kamery schopné zvečniť všetku krásu sveta vo vysokej kvalite nás vôbec nelákali, pretože sa za nimi týčilo ďalšie lákadlo pre každého kto rád chladí svoje pretaktované, elektrinu žerúce a poriadne pečúce komponenty tým najlepším, čo trh ponúka. V stánku Tntrade sme si mohli obzrieť nádherné case od Thermaltake, za sklom boli vystavené chladiče ako od Scythe, tak aj od ďalších, uchu návštevníka pretaktovanie.sk krásne znejúcich značiek. Na naše počudovanie nebolo sklo aj napriek vysokému počtu prítomných progejmerov a iných podivínov nijak ušmudlané, obchytkané, oblízané, ba neboli prítomné ani príznaky pokusov o "rýchlovku" s niektorým z otvorom na vystavených case. Aj keď TT Mozart je naozaj luxusný a krásny kúsok s riadne obrúsenými hranami... Slečna hosteska v stánku Tntrade bola pekná a milá, nútila prítomných skandovať meno Enermax, do čoho sa ozývalo moje mumlanie mena Eurocase a vyslúžil som si od nej slušne odmietnutú tašku s nápisom Enermax a spoločnú fotku. Fandiť Eurocase sa teda vyplatí. Menej fandiť sa vyplatí ATi a AMD, ktoré sa nepredviedli v najlepšom svetle. Teda aspoň čo sa strojov vystavených v stánku Tntrade týka. Jediný zaujímavý bol design použitých case a chladenie zostáv, pretože slideshow v 3D Marku 2006 zaujímavá rozhodne nie je. A už vôbec nie pre zarytého fanúšika modrej, ktorý si poslušne počká na test CPU, kde už podľa konfigurácie zostavy dokáže predpovedať FPS 0 a počká si len preto, aby mohol povedať, že 3D Mark 2006 behá na vystavených zostavách s AMD ako slideshow.

Prišla chvíľka strávená s Wii, ktoré patrilo spolu s malou milou slečnou, ku ktorej sme sa neustále vracali zahrať si zas a zas, k jednej z najlepších vecí na celej výstave, hneď po hosteskách AMD a stolnom futbale v Chill out kútiku HP.

Po relaxe s Wii padol našim závisláckym dušiam pohľad na údajne jediný Penryn v Čechách, vystavený v stánku firmy Comfor. Prezentácia bola pekná, Penryn bol pod chladičom, akékoľvek dôkazy v OS o jeho prítomnosti sme však nespozorovali. Comfor vystavoval aj jedinečné, báječné a slintaniahodné zapojenie troch grafických kariet 8800Ultra v SLi. Renderovali scénu v reálnom čase, údajne v rozlíšení 2x vyššom ako HD a výsledok bol pomerne plynulý, z čoho plynie zas a znova, že červená je pozadu a k červenej dnes neodmysliteľne patrí aj zelená, ktorá musí byť teda logicky pozadu taktiež. Okrem toho sme mohli zhliadnuť aj pc s úžasne nízkou spotrebou na spôsob vezmime všetko, čo je dnes úsporné, bez ohľadu na cenu, napcháme to do peknej skrinky a vystavíme. Otázka je, či naozaj stojí za to, investovať do low voltage CPU kvôli zníženiu spotreby zostavy o pár wattov. Neďaleko sa skupinka gejmerov bavila na vystavených strojoch s určite nie práve najnižšou spotrebou, ale zato typicky hardcore gejmerskými case v tvare X (alebo dajme dokopy zbytky odrezaných kúskov plechu a predajme to), na ktorých bežala FPS, ktorú nedokázal identifikovať ani sám veľký ostreľovač mŕtvol, Jofo.

Unavení po toľkých zážitkoch a ohromení krásou HD filmu o rozmnožujúcich sa korytnačkách sme vyšli von na čerstvý vzduch, kde nás už neohrozoval žiadny dav rozbesnených progejmerov, čo sa nevošli do prepchatého vykurovaného stánku Crysis. Tak sme sedeli ako trubky, počúvali podivný jazyk progejmerov obsahujúci pazvuky ako "wtf", pričom v tomto prípade sa dotyčný väčšinou nahnevane díval a rozhadzoval rukami, alebo zvuk zapísateľný asi ako "lol", kedy dotyčný pacient vyčaroval typický progejmerský úsmev, zapájajúci minimum svalov, podobný tomuto ":)". Extrémny prípad je vykríknutie zhluku písmen "rofl", spojené s neľudským, pc speakerom degenerovaným rehotom, u mladších jedincov je možné aj slabé pípanie. Keby sme chceli zistiť, čo "rofl" znamená, museli by sme v prvom rade nájsť gejmera, ktorý nemá problémy s komunikáciou face2face, z huby do huby, alebo proste zoči voči. Pravý vojak sa síce nikdy nevzdáva a ide, kým mu mína neodtrhne nohy, ale my sme boli len malí, nevinní strachopudi, čo by sa v boji riadili zákazom strieľať na krčmy, alebo hocičo, čo môže obsahovať lieh a teda urobiť boj krajším a streľbu presnejšou. Nájsť gejmera, ktorý by ovládal aj reč nám zrozumiteľnú, bola bez tlmočníka, teda človeka hrajúceho len MMoRPG, kde je komunikácia v ľudskej, aj neľudskej reči životne dôležitá, nemožná misia. A navyše v krajine, kde je vo zvyku každú vetu začínať slovom vole a vety sa končia spravidla slovami ako pí**, alebo no vole vole. Nápad vyzuť si kanady a odohnať podivínov aj s ich vykrikovaním v štýle - bývam v jaskyni a kričím "fhit" (feeling happy inside there) - smradom nôh, ktoré poctivo našlapali nejeden kilometer na výstavisku mi Jofo zamietol a tak som mu na oplátku vynadal za jeho ruský fotoaparát a umenie s ním fotiť. Niektoré, po zhliadnutí okamžite zmazané fotky, vytvorené Jofom vyzerali ako práca fotografa posilneného parkinsonom a vybaveného s K700i. Prišla krátka lekcia o fotení v mojom podaní, teda daj to sem a dívaj sa, počas ktorej vznikli naše najkrajšie fotky z celej výstavy.

Na výstave sme čakali všeličo, od štvorjadrovej modrej reklamnej masáže, cez zelenú pohromu s už mesiace vydávanými španielskymi procesormi, až po vysneného Macka Pusíka v tričku pretaktovanie.sk rozdávajúceho 8800GTX v balení s časopisom Jak na pící, kde polovicu obalu časopisu pokrýva nápis DVD s Nero 6.0 zadarmo a druhú polovicu zakrýva disk samotný, pričom po otvorení časopisu je obsah sekcie novinky vďaka internetu už dávno neaktuálny. Čakali sme celodennú hladovku, rovnako aj milé a pekné hostesky, ktoré sa ale na výstave vyskytovali len v menšom množstve, čakali sme pekný deň nastrelený technologickými novinkami. Nečakali sme však, že najzaujímavejšie na celej výstave bude Wii a stolný futbal v stánku serveru zaoberajúceho sa problematikou sms, kam ľudí lákali na neobmedzené hranie sa za poplatok 20Kč, ktoré nám mali samozrejme vrátiť formou gratis služieb poskytovaných lákajúcim serverom. Report píšem síce trošku neskoro, čo na tom, že Invex sa konal takmer pred mesiacom, ale stále mi od nich nič neprišlo. Ukážem si teda na nich a poviem, že je to zlý, zlý server a musia teda, zasa logicky, fungovať na Opteronoch. Mimochodom na tomto mieste sme prišli do kontaktu s ľuďmi, ktorí vedeli hrať stolný futbal na úrovni už nebezpečnej pre stôl a nezačínali vety slovom "vole" a taktiež ich nekončili slovom "pí**". Možno je zlý dojem spôsobený tým, že sa treba pripojiť k väčšine a o Invexe hovoriť len v zlom, celkom možné je aj to, že Wii je tak geniálny šikmooký výmysel, že po ňom aspoň na chvíľku zatúži každý a veselé hopsanie pred obrazovkou, pri ktorom vás sledujú desiatky ľudí, ktorí si myslia, že vám musí veľmi solídne šibať, je síce primitívna, ale zato vynikajúca zábava. Že na Wii existuje len jedna poriadna hra a všetko okrem nej bola nuda je vec druhá a utajovaná. Pre bežného návštevníka hľadajúceho digitálnu zábavu boli zaujímavé len 2 pavilóny, D a F. Vystavujúci v iných pavilónoch, aj keď s neprehliadnuteľnými prezentáciami, ako Eset, alebo Novell nás žiaľ ničím nemohli zaujať, keďže každý rozumný človek fandiaci modrej využije antivírus minimálne a Novell nemá s pretaktovaním vôbec nič spoločné. Jofa fascinoval vystavený notebook od Toshiby, ktorý po zhliadnutí jeho konfigurácie nazval "poriadne delo" a deformovaný pobytom v Čechách povedal o výsledku v 3D Marku "vole". Notebook si svojím ruským fotoaparátom hneď aj pofotil. Odporúčam každému zažiť pohľad, keď vedľa notebooku stojí krásna slečna, ale každý si s obrovským nadšením fotí tú vecičku vedľa nej. Na záver sme si šli odpočinúť do Chill out kútika HP zameraného na zábavu a hry, Uvelebený v pohodlných vankúšikoch sledoval unavený Jofo prednášku týkajúcu sa herného priemyslu a snažil sa ignorovať moje prosby, aby sme sa vrátili do F si ešte raz zaboxovať na Wii. Unavení sme sa rozlúčili s nádejou, že bez solídneho sfetovania sa uvidíme Macka Pusíka rozdávajúceho 8800GTX a sklamane sme si šli domov pozrieť, čo sme to vlastne nafotili. Kvalita fotiek sa dá zhodnotiť slovom hnus, kvalitu článku hodnotiť zmysel nemá, autor je voči kritike aj tak imúnny. Na záver pripomínam, že som niektoré veci vôbec nezmienil, napr. môj komentár k zápasu v CS by čitatelia slabších pováh vyrastajúci na CS nemuseli zniesť bez trvalých následkov na ich duševnom stave.

Všetky negatívne veci v článku sú čistá fikcia, akákoľvek podobnosť popísaných javov, ľudí, zvierat a predmetov s realitou je čisto náhodná.



Zdroj: Scorpov blog