Pretaktovanie, podvoltovanie, spotreba
Už od 65nm Core 2 série bola radosť tieto procesory pretaktovať, s príchodom 45nm procesu sa situácia ešte zlepšila, celkom bežné bol frekvencie aj do 4GHz na obyčajnom, vzduchovom chladení. Niet divu, že od 32nm procesorov sa očakáva niečo podobné, ak nie lepšie. A ja to môžem potvrdiť – pretaktovať Core i3 530 je úžasne jednoduché a účinné.Najviac ma zaujala jednoduchosť a rýchlosť, s akou sa dajú dosiahnuť vysoké frekvencie. Pre test pretaktovania som použil najlacnejšiu dosku z ponuky Asus – P7H55M-Pro, aby bolo zrejmé, čo možno očakávať aj od „low-end“ H55 zostavy. Samotný proces pretaktovania spočíva iba v pár dôležitých bodoch nastavenia BIOS-u, všetky ostatné voľby je možné ponechať na hodnotách Auto.:
- Zvýšiť frekvenciu zbernice BCLK z 133MHz vyššie
- Nastaviť násobič pre RAM pamäte tak, aby bežali na frekvenciách ktoré bezpečne zvládajú (hneď na začiatku taktovania napr. na 1066MHz, prípadne 800MHz, zvyšovaním BCLK sa ich frekvencia zdvihne)
- Zvýšiť napätie pre jadro procesora (do 1,3V myslím bezproblémové)
Krátkym laborovaním a testovaním stability som sa dostal k takýmto výsledkom pretaktovania, v grafe je vynesená závislosť dosiahnutej frekvencie od nastaveného napätia, červenou čiarou je základný takt 2,93GHz:
Už na základnom napätí, ktoré je aj vďaka stratám na obvodoch napäťových regulátorov iba cca 1,128V, sa dá pretaktovať až na takmer 3,7GHz. Pri cca 1,3V som dosiahol perfektne stabilnú frekvenciu 4,3GHz, procesor ale určite dokáže pri vyššom napätí ešte niečo viac – na to sa pozriem osobitne v testoch základných dosiek. Aký nárast výkonu pretaktovanie na 4,3GHz (navýšenie o vyše 1300MHz!) prináša, ukazuje malá tabuľka:
Pretaktovať sa dá samozrejme aj integrované grafické jadro. Jeho základná frekvencia u Core i3 530 je 733MHz pri napätí 1,15V, bez navýšenia napätia som sa dostal s taktom na 900MHz. To je presne frekvencia, akú má Core i5 661 u svojho grafického jadra. Malé pridanie napätia na 1,2V dovolilo pretaktovať GPU iba na 933MHz, hranica 1GHz sa dala dosiahnuť s napätím 1,2875V. Výkon pri 1GHz oproti 733MHz stúpol v hre Crysis Warhead o 4,9FPS resp. +20,85% (z 23,5 na 28,4 FPS), čo sa už blíži k plynulému zobrazeniu na nízkom rozlíšení a nízkych detailoch. Spotreba celého PC pri záťaži GPU pri tom stúpla o cca 9%, z 75W na 82W.
Čo sa týka podvoltovania, od 32nm dvojjadra som očakával trocha lepšie výsledky. Najnižšie stabilné napätie bolo kúsok pod 1V, čo oproti základnému nastaveniu ušetrilo v záťaži cca 10W. Možno som ale iba narazil na menej vydarený kus, preto treba brať výsledky podvoltovania aj pretaktovania s určitou toleranciou.
Nižšie napájanie sa dá samozrejme nastaviť aj pre integrované grafické jadro, tu som ako stabilnú hodnotu dosiahol približne 1V, pričom základný stav je 1,15V. Takáto úprava priniesla ďalšie cca 3W k dobru, pri záťaži grafickej časti procesora.
Meranie spotreby procesorov je ovplyvnené z veľkej časti základnými doskami, ich napájacími obvodmi a najmä u AMD čipov aj tým, aké je nastavené automatické napätie. Nasledujúce grafy treba preto brať iba veľmi orientačne, v iných testoch nájdete zaručene mierne odlišné výsledky.
V stave bez záťaže sú zostavy s procesormi takmer vyrovnané, rozptyl je nejakých 10W. Core i3 trocha sklamal, bude to zrejme spôsobené 45nm čipom grafického jadra (+ pamäťový a PCIe radič), ktoré nemá funkciu pre zníženie spotreby v stave bez záťaže. Ak sa však procesory zaťažia, vyzerá situácia s 32nm dvojjadrom omnoho lepšie.
Otestoval som aj spotrebu zostavy v prípade, že je využívaná integrovaný grafický čip:
avixe
kore
sapiq
Pe3sko
ma3n
Gudas
Timmy2k
jk2